Bol výmyselník, ale nikdy sa neocitol v CPZ-ke. Od tancu cez stan-up až po úspešný YouTube kanál – Zitron prešiel pestrú cestu. Ako sa dostal k humoru, prečo si vybral FTVŠ namiesto umeleckej školy a ako vznikla jeho prezývka? V rozhovore prezrádza aj zákulisie série Roasted a svoj najväčší stand-upový fail.
Aké si bol dieťa?
Bolo mi hovorené, že som veľmi živý, ale nebol som nejaký grázlik. Aj keď sa niečo vyvádzalo, tak to u mňa bolo v nejakých medziach zákona, robili sa hlúposti a blbosti, ale nikdy to neskončilo na polícií. Ja som nikdy nebol v CPZke! Wau! S tou partiou, čo som behal, to je úspech, haha.
Z akej rodiny pochádzaš?
Ja to nerád tak hovorím, ale pochádzam z umeleckej rodiny. Dedo bol režisér, herec a tanečník a obidvaja rodičia sú bývalí lúčničiari. Otec je okrem toho akademický sochár, ktorý tvorí doteraz aj obrovské medzinárodné veci. Tak ma to vždy ťahalo od tancu k breakdancu, a teraz tam je stand-up.
Čo si chcel byť, ako dieťa? Vždy ťa to ťahalo k tancu alebo komédii?
Chcel som robiť niečo v telke, to si pamätám odmalička. Keď som mal sedem rokov, dali ma kvôli rodičom na folklórne tance, a ja som sa tomu nevyhýbal. Bola tam super partia, ale čím som bol starší a videl som, že spolužiaci chodia na futbal, hokej, box a rôzne iné zápasenia a ja som tam tancoval v tom kroji…no. Ale mne sa strašne páčila tá pozornosť, aj keď sme vystupovali, rád som bol stredobodom pozornosti. Vnímal som to aj od svojho otca, ktorý bol veľký zabávač, čo sa týka rodinných osláv a vedel tú pozornosť prirodzene strhnúť na seba. Strašne sa mi to páčilo, takže áno, chcel som byť odmalička zabávač.
Prečo si teda išiel študovať FTVŠ, keď si chcel byť zabávač?
Vyslovene z vypočítavosti, pretože v tom čase som začal robiť breakdance a mali sme veľa vystúpení. Chcel som na vysokej škole stráviť čo najmenej času učením a študovaním, aby som svoj voľný čas mohol venovať tancu. Niektorí moji kamaráti, ktorí tiež tancovali, ale išli na iné vysoké školy, študovali sedem kníh a ja som išiel do školy s kúpacou čapicou a plavkami. Odplával som si a potom som išiel tancovať. Bolo to super, cez týždeň som mal futbal, volejbal, nejakú teóriu a didaktiku športu, to sa naučíš a potom som tancoval a jazdil po slovensku s Lacim Strikeom. 
Vieš povedať niečo viac k tomu vystupovaniu s Lacim?
My sme precestovali celé Slovensko, aj v Čechách sme mali nejaké vystúpenia. Vystupovali sme na obrovských showkách, mali sme aj televízne nakrúcania, s Darou, Rytmusom a s kadejakými umelcami, v SND sme mali vlastnú tanečnú hru. Veľa toho bolo, ale dá ti to disciplínu, ale aj veľa zranení. Mám z toho teraz zničené telo, takže som plynule prešiel z breakdancu na jógu, haha.
Dám ti asi najklasickejšiu otázku, že ako vznikla prezývka Zitron?
Prezývka Zitron vznikla počas týchto tančných začiatkov. Vždy sa na to všetci pýtajú s obrovskou radosťou, aká vtipná historka to bude a je to najväčšia trapošina. Vzniklo to tak, že som chodil na tréningy a nosil som si citrónový nápoj..to bolo všetko.
A ako si sa dostal k tomu humoru a stand-upu?
Ako som spomínal, vždy som mal rád humor a vtipy. Kedysi sa sa tak rozprávali vtipy, že sa stretla partia a hovorili sa vtipy a mňa to strašne bavilo. My sme mali partie, kde sme si hodiny rozprávali tieto vtipy a furt prišiel niekto s niečím novým a hádali sme sa, kto to vie lepšie povedať. Boli to klasické vtipy - blondínky, policajti, zvieratká, sexuálne vtipy, čierny humor atď. 
Strašne sa mi páčilo, keď sa niekto rozosmial na mojom vtipe. Vedel som, že existuje stand-up v Amerike, ale nevedel som, že to funguje aj u nás v takom merítku, ako to fungovalo. Boli už Silné reči aj Temné kecy a ja som vedel, že aha to sú nejakí slovenskí humoristi a potom som prišiel na to, že sa tam viem prihlásiť. Nakoplo ma to, aj pani manželka ma nakopla, aby som to vyskúšal. Napísal som Janovi Gorduličovi na Open mike, čo je v podstate taká medzi pauza v normálnom stand-upovom vystúpení, kedy si to môžu vyskúšať aj neznámi komici. Tak som to vyskúšal a prvé dve a pol minúty bolo ticho. Nakoniec som dostal tri potlesky so smiechom a to ma tak nakoplo, že som zišiel z pódia a Janovi som dal jazýčkovú, haha. No a teraz som comedy nerd.
Aký fuck-up ti tak ostal v pamäti?
Tých fuck-upov je toľko, že si ich už ani nepamätám a vytesňujem to. Ale čo je fuck-up? U nás to je, keď sa ľudia nezasmejú, máš zlé vystúpenie a nedopadne to dobre. Každý má nejakú svoju historku o tom, ako sa niekto urazil, vykríkol alebo ako sa tety postavili a odišli.
Ale pokazil som si niekoľkokrát vystúpenie, hlavne jednu takú firemku pre kozmetickú spoločnosť. Bola to moja chyba, lebo som si neprečítal mail, že pre koho to je. Povedal som tam covidový vtip o dôchodcoch a nevedel som, že sú to zdravotníci, ktorí pracujú s tými dôchodcami a dávajú ich dokopy. Takže polovica vystúpenia bola super, fantastická a po tomto vtipe nula energie až dokonca.
A keď už si teda prečítaš mail, že pre koho ideš vystupovať, podľa čoho si vyberáš témy?
Keď viem, že mám vystúpenie na Beánii pre študentov, tak viem, že tam môžem ísť materiál o kanibalovi Jeffrey Dahmerovi, ktorý ma inšpiroval, aby som sa lepšie stravoval, vieš. Keď idem na firemku pre architektov, ktorí sú vo vekovej skupine 40 a vyššie, tak viem, že tento materiál tam nepôjdem, ale pôjdem materiál o dcére, manželke, o tom, aký som idiot, lebo som študoval na FTVške a robím si srandu viac-menej zo seba. Takýmto štýlom to prispôsobujem.
Ty máš na YouTube úspešnú sériu videí Roasted, kde roastuješ horory. Mal si vždy rád horory alebo kde si sa inšpiroval?
Inšpirácia prišla dávno predtým, ako som to začal robiť. V podstate odmalička ma ťahali horory, pretože keď som bol malý, tak to bolo zakázané. Doteraz si pamätám, ako nás mama prichytila, ako s bratrancom pozeráme Votrelca 4. Potom, keď som už mal tak 12-13, tak som si aj sám vedel pozrieť nejaký strašidelnejší alebo mysterióznejší film. Prvý horor, čo ma fakt zasiahol, bol Kruh, to som sa dos*al. 
Keď som zistil, že tie horory majú aj význam, tak som si k nim začal pozerať rozbory. Pozeral som jedného týpka, ktorý doteraz robí videá na YouTube, volá sa FoundFlix, a on rozoberá každú scénu a povie ti skryté významy. Prišlo mi to strašne zaujímavé, ale tým, že sú tie horory veľakrát stupídne, nedávajú zmysel a sú tam logické diery, tak sa mi tam pýtal nejaký vtip. Tak som si povedal, že to by som vedel napísať a urobiť, tiež takto minimalisticky.
Keď prišiel covid, tak to krásne sadlo, nemal som vystúpenia a mal som čas si k tomu sadnúť a napísať to. Nahral som prvú epizódu, poslal som ju Kubovi Gulíkovi a Martinovi Hatalovi a oni mi povedali, že áno, technicky to je amatérske, ale že vtipy sú dobré. Tak som to hodil na YouTube a vystrelilo to.
Ľudia sa ťa často pýtajú, kedy bude ďalší Roasted. Prečo ho už nevydávaš tak často?
Ono to trvá strašne dlho, ja som extrémny puntičkár a dokážem sa aj dve hodinky hrať s jednou vetou, ktorú pri edite možno aj vyhodím. No ale keď sa začala uvoľnovať situácia s covidom, tak prišli vystúpenia, firemky, neviem čo a bol som z toho iba vystresovaný, tak som to stopol, dal som si pauzu a keď to príde, tak to príde. 
A ako prebieha tvorba Roasted, robíš si popri pozeraní filmu poznámky?
Keď idem pozerať konkrétny film na Roasted, napríklad Scream, tak my si sadneme aj so Saškou, lebo ona je mega vtipná a veľa z tých vtipov vymyslí ona. Film, ktorý má hodinu a pol pozeráme tri hodiny, lebo to stopujeme, zapisujeme si a smejeme sa. Takže áno, robím si poznámky, keď idem robiť novú epizódu, ale keď si idem iba pozrieť film, tak to nie, to si chcem užiť.
Čo ťa na tom najviac baví?
Písanie scenára ma napĺňa a baví a je to iné ako stan-up. Písanie scenára na stand-up je také voľnejšie, rozprávaš príbehy zo svojho života, ale pri tom roaste máš predlohu, ten film, ale musíš rozmýšľať, že čo kde máš povedať a pohrať sa s tým.
Bude ešte nejaký Roasted?
Určite ešte nejaký Roasted bude.
