Jancucik je slniečko, ktoré svojimi videami prináša neskutočné množstvo energie a je nemožné neobľúbiť si ju. No prešla si aj obdobím, kedy jej do smiechu veľmi nebolo, práve naopak bolo to najťažšie obdobie v jej živote. Janka totiž trpela mentálnou anorexiou. Ako vyzerajú poruchy príjmu potravy a aké sú ich následky na mentálne a fyzické zdravie sme sa opýtali Jancucik.
Ahoj Janka, nedávno si na TikToku zverejnila video, v ktorom hovoríš o svojom duševnom zdraví a že dlhodobo navštevuješ psychiatričku. Aké máš pocity, keď tvoríš obsah, v ktorom odhaľuješ takéto citlivé informácie?
„Ja som si už od úplného začiatku môjho YouTube kanála veľmi zakladala na úprimnosti a blízkom vzťahu s mojimi fans. A preto si myslím, že tieto informácie o mne by nemali byť utajované a keďže som si vedomá toho, že som role model pre niektorých mladých ľudí tak o to viac sa s nimi chcem podeliť o moje skúsenosti, aby som im ukázala, že sa za to nemusia hanbiť a existuje cesta von.“
„Sama rada poukazujem na to, že je normálne, že keď vás niečo bolí idete za lekárom. Keď vás bolí koleno idete za ortopédom, keď vás bolí duša idete za psychológom alebo psychiatrom. Mentálne zdravie je niečo, za čo by sme sa nemali hanbiť, ale naopak mali by sme sa oň starať a v prípade potreby vyhľadať odbornú pomoc.“
Ako dlho navštevuješ psychiatričku a prečo je podľa teba dôležité pracovať na svojom mentálnom zdraví?
„Psychiatričku navštevujem od 14tich rokov, ale psychológa navštevujem od 11tich. Psychológa som začala navštevovať, kvoli mojej poruche príjmu potravy a potom následne, keď už si psychologička nevedela poradiť tak ma odporučila k psychiatričke a tam sme riešili väčšie problémy spojené s liečbou pomocou liekov. A teraz som sa opäť vrátila k pravidelným sedeniam u psychiatričky, pretože sa chcem starať o svoje mentálne zdravie.“
„Keďže so sebou žijeme celý život tak je určite veľmi potrebné sa o seba starať a nezabúdať na zdravie ako celok či už fyzické alebo psychické. A taktiež to pomáha človeku lepšie spoznať samého seba.“
Okrem iného otvorene komunikuješ svoj príbeh o anorexii, ktorý si premietla aj do krátkeho filmu ANNINE DENNÍKY. Aký bol hlavný cieľ tohto projektu a čo to v tebe zanechalo?
„Hlavným cieľom tohto projektu bolo vytvoriť pre mňa niečo zmysluplné, na čo by som sa mohla sústrediť a pomohlo by mi to dostať sa z môjho ťažkého stavu. Vďaka tomu, že som do Anniných denníkov vložila celú moju hlavu, tak môj mozog nemal toľko priestoru na to, aby rozmýšľal nonstop o jedle a ako chudnúť.“
„Čiže v prvom rade bol tento projekt pre mňa, aby som sa dostala z anorexie, ale v druhom rade bol film vytvorený kvôli tomu, aby sme šírili osvetu o fakte, že na Slovensku existuje veľmi málo miest, kde dokážu odborníci pomáhať mladým ľuďom pod 18 rokov, ktorí trpia poruchou príjmu potravy. A keďže sa k ľuďom dostávalo veľmi málo informácií o anorexii, tak som si povedala, že najjednoduchším spôsobom ako posunúť človeku informáciu je video. Keďže sama som už vtedy rada točila videá tak mi hneď napadlo vytvoriť krátky film na túto tému. Prostredníctvom filmu som, ale chcela aj ľuďom ukázať, že existuje cesta von, pretože na to ľudia trpiaci s PPP zabúdajú, že existuje život aj mimo anorexie.„
Mali sme tú česť a premiéru filmu ANNINE DENNÍKY si spustila spolu s nami počas live streamu vo Vidadu štúdiu. Ktorý moment z celého streamu sa ťa dotkol najviac?
„Ja som tento projekt riešila od mojich 15tich rokov a úplne najviac, najväčší moment pre mňa bol, keď som sa dostala k vám do Vidadu a že ste mi s tým dokázali pomôcť. To bol pre mňa najväčší úspech a veľmi som sa z toho tešila. Ale úplne že najsilnejší moment bol ten, keď ľudia videli celý film, pretože viem, že sa na ňom makalo veľmi dlho a snažili sme sa ho spraviť čo najlepšie a povedali mi, že to je skvelé a že to ľuďom určite pomôže.“
Myslíš si, že je téma mentálnej anorexie dostatočne komunikovaná na Slovensku? Čo by si zmenila?
„Myslím, že nie. Z vlastnej skúsenosti viem povedať, že keď som robievala rôzne prednášky na tému mentálna anorexia tak jej ľudia nerozumeli a mali túto poruchu príjmu potravy zaškatuľkovanú len ako to, že je človek veľmi, veľmi chudý. A ono to práve nie je len o tom fyzickom vzhľade, ale najmä o psychickom zdraví, pretože anorexiu môže mať aj človek, ktorý nie je vychudnutý. A preto je dôležité, aby sme neodsudzovali ľudí podľa toho ako vyzerajú. Mentálna anorexia robí najviac škody v našom myslení, pretože narušuje naše rozmýšľanie a vnímanie samého seba a ako sa vidíme v zrkadle. Ľudia trpiaci PPP nevidia v zrkadle svoj skutočný odraz, ale niekoho iného, koho si vytvorili v hlave.“
Dá sa mentálna anorexia úplne vyliečiť? Na koho sa môžu obrátiť ľudia, ktorí hľadajú pomoc?
„Ak mám pravdu povedať, tak si myslím, že nie úplne, pretože trpiaci človek vie veľmi ľahko do toho opäť spadnúť a v podstate celý život žije na tenkom ľade. Niekedy stačí naozaj málo, ako blbý komentár alebo nepríjemná situácia. Takže si myslím, že úplne vyliečiť sa to nedá, pretože vždy to bude niekde vzadu v hlave, ale dá sa s tým pracovať a žiť veľmi pekný život. Ja sama som v tom stave, kedy sa s tým snažím pracovať a viem, že sa do toho ťažkého stavu už nechcem dostať, ale tie myšlienky v hlave sú stále, nezmizli úplne.“
„Ľudia, ktorí trpia PPP sa môžu obrátiť na úžasný projekt Chuť žiť, ale určite by som odporučila obrátiť sa aj na pomoc psychológa či psychiatra. Hlavne sa toho nebojte. Pre mňa osobne bolo najťažšie priznať si, že mi niečo je, preto čím skôr si človek prizná, že niečo nie je úplne v poriadku, tým lepšie, pretože nespadnete do tak ťažkého stavu, v akom som bola ja.“
Aké následky zanechala táto porucha príjmu potravy na tebe?
„Mne anorexia zmenila najmä to, ako som sa vnímala. Stále pracujem na tom, aby som sa mala rada, ale najsilnejšia je u mňa body dysmorphia (Body dysmorphia je chorobný strach z vlastnej škaredosti. Ľudia s touto diagnózou nevnímajú samých seba tak, ako ich vníma ich okolie. Pri pohľade do zrkadla pociťujú znechutenie a úzkosť, čo pomaly vedie k panike, sociálnym fóbiám a depresii, ktoré vedú až k extrémnym zmenám zovňajšku alebo opačne, k sebapoškodzovaniu.).“
„Taktiež mi to spôsobilo fyzické problémy, mala som dlhodobo problémy s krvou. Ale úplne najviac mi mentálna anorexia poškodila moju psychiku a s tým vlastne doteraz bojujem a liečim sa.“
Aký bol zatiaľ najväčší mýtus o anorexii, ktorý si počula?
„Najväčší mýtus je rozhodne tvrdenie, že človek, ktorý má anorexiu je chudý. Takže by som ozaj chcela ľuďom vysvetliť a trošku ich edukovať o tom, že anorexia je hlavne v hlave a to, čo sa deje telu je už len výsledok toho, ako človek rozmýšľa, a to sa snažím zdôrazňovať aj na prednáškach o PPP.“
Prečo je táto porucha príjmu potravy tak veľmi nebezpečná?
„Nebezpečné je to najmä preto, že človek v tomto stave nerozmýšľa racionálne, jeho myseľ je akoby ovládaná a rozmýšľa zaňho choroba. Je to akoby mu ďalšia osoba neustále podkopávala nohy a hovorila, že nie je dostatočne dobrý. Môže to dospieť do štádia, kedy jeho telo skolabuje, alebo si človek s PPP vezme život.„
„Úplne najhoršie na tom je to, že aj keď človek s PPP nebodaj zomrie, tak v lekárskej správe je vždy ako príčina smrti uvedená napríklad zlyhanie srdca, ale nikdy tam nie je napísané, že smrť bola spôsobená poruchou príjmu potravy, a preto tie percentá úmrtnosti nie sú presné.“
„Čiže naozaj najväčším nebezpečenstvom je smrť, pretože človek nevie kedy prestať a nevie si priznať, že mu niečo je a nevie ako veľmi ubližuje sebe a ostatným.“
Plánuješ aj ďalšie projekty zamerané na PPP či mentálne zdravie?
„Momentálne som v blízkom kontakte s projektom Chuť žiť, ktorý sa snažím zviditeľniť. A veľmi rada by som informácie ohľadom PPP zdieľala s ľuďmi prostredníctvom mojich videí a príspevkov na sociálnych sieťach a šírila akúsi osvetu, aby sa o tom, čo najviac rozprávalo.“
Čo by si odkázala ľuďom, ktorí sa necítia dobre vo svojom tele?
„Je to velikánska a dlhá cesta, na ktorej sa človek učí mať sa rád. Ja sama som ju ešte nedokončila, ale keď prídete na to, že so sebou budete žiť celý život, tak je naozaj dôležité, aby sme mali pekný vzťah sami so sebou a čím skôr, tým lepšie.“
Zdravie máme len jedno a to fyzické a duševné, nemali by sme preto uprednostňovať jedno pred druhým. Janka je silná osoba, ktorá si prešla ťažkým štádiom mentálnej anorexie a je živým príkladom, že existuje cesta von, existuje život mimo PPP, ktorý je krásny, a v ktorom jedlo nie je strašiak. Ak máte podozrenie, že vy alebo váš blízky má nezdravý vzťah k jedlu určite neváhajte navštíviť krásny projekt Chut žiť, ktorý momentálne spustil aj linku pomoci.
