Zuzana Vačková je nielen známa slovenská herečka, ale aj aktívna influencerka, ktorá inšpiruje na sociálnych sieťach. V rozhovore prezrádza, ako prežíva Vianoce, aké je jej obľúbené vianočné menu, a hovorí o svojej kariére aj skúsenostiach s influencer marketingom. Čítaj ďalej a objav jej recept na štedrák, tipy na duševnú pohodu a posolstvo, ktoré chce odovzdať pri príležitosti Vianoc.
Dobrý deň, ako sa máte?
Mám sa v takom pokluse dlhodobom, ale veľmi dobre. Včera som mala posledné predstavenie, pár dní predtým som mala premiéru v divadle komédie Diera v nebi, takže teraz sa už tak preraďujem z najvyššieho rýchlostného stupňa do takého relaxačného. Aj keď sa nedá povedať, že príprava Vianoc pre moju veľkú rodinu bude relaxácia, ale už tak vnútorne a duševne to ako relaxáciu určite cítim.
Ako prežívate toto vianočné obdobie a ako sa pripravujete na Vianoce?
Ja milujem krásne veci, takže ja už niekoľko týždňov zdobím dom a všade sú svetielka a všade sú ozdoby a vence, na stole, na dverách, na terase. U nás všade všetko bliká a svieti. Ja vypekám už pomerne dlho, aj od kamarátiek, ktoré robia rôzne charitatívne koláčové projekty, aj odtiaľ mám kopec všelijakých sladkostí. U nás je to také vianočné už dlho.
Aký je Váš obľúbený vianočný recept?
Takým najklasickejším naším je koláč štedrák. To je klasické kysnuté cesto, ktoré sa tak vrství. Pomedzi to idú rôzne plnky, začína sa cestom, potom ide lekvár a mak, zase tenké cesto, orechy, tenké cesto a nakoniec tvaroh so slivkovým lekvárom. To je naozaj taký štedrý koláč. Bez toho Vianoce nemôžu byť.
A ako u Vás vyzerá vianočná večera? Máte nejaký netradičný recept alebo zvyk?
Nie nie, ja mám rada klasiku. Vianočné menu je u nás normálne kapor a šalát. Hubovú polievku, ktorú varievam každý rok, tak tam musia byť nejaké huby, ktoré sme nazbierali my. Nikdy nerobím túto polievku z kúpených húb, ale vždy sú to naše nasušené. A vždy dúfam, že sme ich dobre rozoznali a neotrávime sa, haha.
Aký je rozdiel medzi súčasnými Vianocami v porovnaní s vaším detstvom?
Keď som bola dieťa, tak som nemala žiadne starosti. Mojou jedinou starosťou bolo pomôcť mame uviazať salónky, lebo v tom čase sa salónky ešte viazali takými nitkami a prehadzovali sa cez stromček, a upratať si izbu. Teraz musím upratať celý dom a navariť pre celú rodinu. Nás je pri stole naozaj veľa. Tak to vyšlo, že v našej obývačke sa stretávame všetci, môj brat s rodinou, môj syn s rodinou, ocko, dcérka, priateľ a tak. Tlačíme sa pri tom stole, ale dobre nám je.
Ja si myslím, že je pre mňa, ako takú matku príjemnejšie, keď sa pri stole tlačíme, ako keby sme tam mali priveľa miesta a niekto by nám chýbal. Samozrejme, že nám z roka na rok ubúdajú členovia rodiny, nie preto, že by sa niekam odsťahovali, ale preto, že odišli do večných lovíšť. To je ťažké niekedy prijať, lebo tie Vianoce sú na to také citlivé.
Tým, že môj vnuk bude mať už 5 rokov, tak už pozná rôzne básničky a pesničky, tak to vyzerá tak, že tento rok pôjdeme možno prvýkrát aj koledovať. Musíme niečo natrénovať, nejakú jednu dve jednoduché koledy. Mne by sa to páčilo.
Aký najkrajší vianočný darček ste kedy dostali alebo darovali?
Ja som dieťa vyrastajúce za socíku a ja som naozaj strašne túžila mať svoj vlastný magnetofón. V tom čase jediné moje spojenie s hudbou bol taký malý tranzistorák, ktorý som vyhrala na nejakej súťaži za herecký výkon a nemohla som si na ňom púšťať čo som chcela. Myslím, že som mala nejakých 12 rokov, keď som dostala prvý magnetofón. To si pamätám, že keď sme si rozbalovali tie darčeky pod stromčekom, tak som si povedala, že: ,,Ježíííš, je toto možné” a dostala som k tomu kazetu s pesničkami Beatles. To bolo perfektné.
Ako sa staráte o svoje duševné a fyzické zdravie počas zimných mesiacov?
Ja sa o svoje duševné zdravie starám veľmi priebežne a veľmi intenzívne. Najväčším prínosom tejto modernej doby je, že si začíname uvedomovať, že naša duša nám ten život ovplyvňuje oveľa viac, ako sme ochotní pripustiť. Mať pokoj v duši, alebo riešiť svoju psychiku a svoje emócie je podľa mňa alfa omega šťastného života. Môžete mať vzdelanie, aké len chcete, môžete byť fyzicky zdravý a športovať, koľko chcete, ale keď nerozumiete svojim emóciám, tak hráte len na náhodu. Nikdy neviete, ako sa vám vyvŕbi deň, lebo ste strašne ovplyvniteľný rôznymi vecami zvonku. Ja si myslím, že poznať seba a poznať čo ma zraňuje, prečo ma to zraňuje, čo mnou vie zamávať a aké sú tam tie dôvody, a poriešiť to, aby som nebola takto ovplyvniteľná je základ.
Je strašne veľa ľudí, ktorí majú zlú náladu, lebo je blbé počasie, tak ich to negatívne ovplyvní. Raz som robila rozhovor s Rišom Müllerom a vtedy pršalo, tak som sa ho pýtala, že či mu to nerobí zle. On povedal, že ,,Nie, keď prší, ja som plný energie, lebo všetci sú down a ja vtedy vynikám”.
Hovorili ste mi, že ste mali minulý týždeň premiéru predstavenia, aké to bolo predstavenie a o čom?
Je to pôvodná slovenská komédia a napísala ju Lenka Garajová. Je to vhľad do takej komunity ľudí s takými malými ambíciami, resp. povedala by som, že ako vás niekedy životné okolnosti a to, kde ste, vedia tak nejak ututlať a umlčať. Napriek tomu, že ste si kedysi mysleli, že čo všetko vo svojom živote dokážete, tak sa tak zmierite s tým, že to tak úplne nejde a zrazu vám stačí hrozne málo. Je to pre mňa taká smutná komédia. Hrám veľmi šikovnú ambicióznu starostku, ktorá má veľmi rada svojho syna, ktorého vychováva sama a chcela by z neho aj niečo mať, ale moc sa jej nedarí.
Takže to je komédia, ale má aj hlbší význam.
Ja milujem komédie, po ktorých keď tak doma popremýšľate, tak si poviete, že vlastne sme sa zasmiali, ale je to možno aj trošku smutné. Keď ste spomínali, že ste tu mali Jakuba Ťapáka, tak spomeňme aj Jakuba Gulíka, pretože hrajú spoločne jednu rolu kňaza, alternujú sa. Sú to stand-up komici a bolo pre mňa fantastické pozorovať ich pri práci a ako vlastne tvoria svoje stand-upy. Myslím si, že toto predstavenie má našliapnuté na veľký úspech a sú tam veľmi šikovní mladí ľudia.
Čo vás motivovalo začať aktívne pôsobiť na sociálnych sieťach?
Internet je čarovný svet, lebo tam je absolútna sloboda a tam môžete stvoriť seba samého nanovo. Je jedno, čo robíte dnes, kde ste, na internete sa môžete stať kým len chcete. Dáva nám obrovskú slobodu, dáva brutálny potenciál, je tam strašne veľa divákov, ale aj biznis partnerov. Ja mám internetový svet veľmi rada, no samozrejme že má svoje plusy aj mínusy a nástrahy. Tak, ako dáva slobodu mne v tvorbe, tak dáva slobodu aj iným ľuďom v tvorbe, ale aj v deštrukcii. Niektorí deštruujú a niektorí tvoria.
Prečo si myslíte, že sa niektorí ľudia aj mladší od vás nechcú naučiť pracovať so sociálnymi sieťami?
Vyhovuje im ich starý svet, ale ja si myslím, že aj ja som veľmi starosvetská v nejakých veciach, ale zase veľmi rada prijímam a spoznávam nové veci, ktoré prichádzajú a rozhodujem sa, či ich chcem alebo nechcem používať. Moja babička, ktorá sa narodila na začiatku minulého storočia, tak tá hovorievala o rôznych živloch, napríklad voda alebo oheň, že je dobrý sluha, ale zlý pán a internet je detto.
Mali ste problém s hejtermi na začiatku Vášho pôsobenia na sociálnych sieťach?
Viete čo, keby som povedala, že nikdy v živote žiadne negatívne komentáre alebo nejaké hejty ma nijak nezasiahli, určite by som klamala. Bola som skôr prekvapená a šokovaná tým, ako dokážu byť ľudia zlomyselní a z môjho pohľadu zbytočné zlí. Tomu ja úplne nerozumiem, čo z toho ten človek má. Tieto veci ale nevypovedajú o nás, ale o ľuďoch, ktorí to tam dávajú.
Herectvo alebo sociálne siete?
Herectvo, tam sa cítim najlepšie.
Je ešte nejaká rola, ktorú by ste si chceli zahrať, ale doteraz sa Vám to nepodarilo?
Chcela by som si zahrať v nejakom dobrom filme. Rolu konkrétne nemám, niečo pekné, zmysluplné, čo by aj ľuďom aj mne urobilo radosť.
A keby máte hrať v nejakom vianočnom filme, akú v akej roli by ste boli?
Jednoznačne Popolušku.
Dávate si novoročné predstavzatia? Aký máte na to názor?
Tak Nový rok je vždy taký nový začiatok, tak vždy si tak poviem, že: ,,No dobre, tak tento rok minimálne 10 000 krokov každý deň”. Potom sa pozriem na ten priemer a zistím, že to by som už nedobehla, ani keby som každý deň maraton prešla, haha. Ale nejaké veľké predsavzatia si nedávam, snažím sa priebežne robiť všetko. Možno jedno také, čo je pre mňa prekvapením, keď si na to spomeniem, je, že kedysi, asi 15 rokov dozadu, som mala v spálni televízor a bola som naučená zaspávať pri ňom. Dnes si nedokážem predstaviť, ako som to mohla robiť. Vtedy som si dala predsavzatie, že nezaspávať pri telke.
Aké posolstvo by ste chceli odkázať našim čitateľom pri príležitosti Vianoc?
Keby som mala tú moc, tak by som chcela, aby ľudia premýšľali a aby skôr, ako niečo povedia, si zodpovedali na také základné otázky - či je určite pravda čo chcem povedať a či tým niekomu pomôžem. Využívajme čas podľa toho, čo chceme vo svojom živote docieliť. Čas je totiž jediná komodita, ktorou skutočne disponujeme. Vyberajme si ľudí, ktorí nás obohacujú a ťahajú nás hore, vyberajme si témy, ktoré nás obohacujú a ťahajú hore. Aj na tom internete je strašne veľa takého smogu, tak sa naučme selektovať, čo je pre nás dobré, aby sme sa posúvali hore.
